O jazykoch a nárečiach

Autor: Andrej Shadura | 13.6.2014 o 7:50 | (upravené 13.6.2014 o 10:49) Karma článku: 12,68 | Prečítané:  8355x

V nedávnom článku Blanky Ulaherovej som prečítal názor, že bieloruština je veľmi podobná ruštine, až tak že pripadá ako nárečie. Naozaj ale či je to tak? Týmto článkom chcem dať na to odpoveď.  

Som Bielorus žijúci na Slovensku. Presťahoval som sa pred viac ako dvoma rokmi, keď mi v septembri 2011 ponúkli robotu programátorom na Orave. Nepoviem že by som tam zarábal viac ako v Bielorusku, ale nešiel som tak kvôli peniazom, a kvôli spoznaniu a vyskúšaniu niečoho nového. Potom som sa o rok presťahoval do Žiliny, a teraz už som v Bratislave. Inak je to už trochu iný príbeh.

Hneď keď som prišiel na Slovensko, a bol som na pohovore, pochopil som to tak, že pre moju robotu úplne stačí len angličtina, a nebude žiadny dôvod prečo by som sa naučil po slovensky. Však skoro som zistil, že nie je to tak, a že jazyk krajiny kde bývam musím vedieť: keď som išiel na obed, zistil som že skoro nikto po anglicky nehovorí.

Naučil som sa fakt rýchlo. Tri mesiace úplne stačilo aby som už mal nejaký základ. Nechodil som ale na žiadne kurzy, učil som sa jednoducho: rozprával som po bielorusky, a počúval som aký je rozdiel medzi tým, čo poviem, a tej odpoveďou čo počujem. Rozumeli mi nie vždy, ale väčšinou sa dohodnúť nebol problém, lebo ako som zistil, jazyky boli veľmi podobné. A čím viac sa učil, tým viac sa presvedčoval v tom, nakoľko je ruština (na rozdiel od bieloruštiny) odlišná od iných slovanských jazykov.

Aby čitatelia si pochopili, o čom sa to jedná, ukážem to na príklade niekoľkých bieloruských slov a zodpovedajúcich im slov v iných jazykoch: v slovenčine, poľštine, ruštine a ukrajinčine. Samozrejme, prepíšem všetko latinskej alfabetou, aby nemuseli ste sa zaoberať s azbukou a jej variantmi. Nezabudneme ešte že bieloruské mäkké „dz“ znie podobne ako slovenské „ď“, a mäkké „c“ — ako „ť“.

slovenčinanedeľatýždeňránoveľmidobrerozumieťčashodina
poľštinaniedzielatydzieńranobardzodobrzerozumiećczasgodzina
bieloruštinaňadziéľatydzieňranicavieľmidóbrarazumiećčashadzína
ukrajinčinanedíľatyždeňranokdužedóbrerozumítyčashodyna
ruštinavoskreséňjeňeďéľaútroočeňchorošoponimáťvremiačas

Samozrejmé, táto tabuľka nie je reprezentatívna, lebo je tu malo slov, ktoré sú v bieloruštine a ruštine rovnaké, a takých je dosť. Väčšina tých slov ale nie sú veľmi odlišne ani v iných slovanských jazykoch, preto nedáva to veľa zmyslu o nich písať. Tabuľkou tej však som chcel ukázať, aký som mal pocit počas prvých mesiacov na Slovensku: poviem niečo po rusky — nerozumejú nič. Poviem po bielorusky — rozumejú niečo, aj keď nie všetko. Je to aj presne to, prečo Rusi vo svojej väčšine nerozumejú žiadnym iným slovanským jazykom (okrem možno bulharčiny) — lebo tá ruština je naozaj veľmi odlišná.

Pre cudzincov však je relatívne ťažko počuť správnu bieloruštinu kvôli jej katastrofickému stavu v krajine. Viac ako 200 rokov táto zem už je pod veľmi silným vplyvom Ruska, a najmä posledných 60 rokov boli pre bieloruský jazyk najviac ničivé. Hneď po druhej svetovej vojne v mestách začala silná rusifikácia, ktorej výsledkom stalo to, že väčšina ich obyvateľov teraz hovorí po rusky. Na dedine inak bieloruština aj teraz je rozšírená, ale za roky sovietskej vlády bieloruštine bol vytvorený obraz jazyka ľudí nevzdelaných, čo samozrejme nezvyšovalo jej popularitu. Mládež, ktorá sa sťahovala do mesta, však dobre hovoriť po rusky nemohla: používajú ruské slová, ale znie to stále ako bieloruština. Názov tomuto je „trasiánka“, a práve ju niektoré Rusi chybne považujú za bieloruštinu. Podstate, je to asi jediný jazyk, ktorý používa prezident krajiny.

Našťastie, narodil som sa presne vtedy, aby som išiel do školy počas krátkeho demokratického obdobia v histórii Bieloruska. A zažil som to, o čom teraz malo kto snivá: chodil som do naozajstnej bieloruskej školy! Prvý rok, napríklad, nemali sme žiadnu ruštinu, a všetke predmety boli len po bielorusky. Ďalší rok však ruština sa objavila, ale bola len na svojich hodinách. Dokonca, aj na prestávkach sme rozprávali iba po bielorusky. Osobne mne ruština v škole vtedy pripadala ako niečo nenaturálne a zbytočne, aj keď že som potom išiel domov a tam sme používali len ruštinu.

Ale potom nastal 1995 rok a referendum, podľa výsledkov ktorého boli zrušené národné vlajka a erb Bieloruska, a bieloruština ako jediný štátny jazyk. A to znamenalo koniec bielorusizácii. Ruština sa stala druhým štátnym jazykom, ale v skutočnosti to priviedlo k tomu, že bieloruština sa postupne vytláčala zo všetkých sfér spoločenského života, a štát taký trend len podporoval. A ešte teraz taký fakt: ak sa nič nezmenilo z roku 2011, v meste Hrodna už nie je žiadna škola s bieloruštinou ako prvým jazykom.

Posledných niekoľko rokov však bieloruština začína sa postupne vracať do módy. Robí sa viac reklám po bielorusky, mládež prechádza na bieloruštinu — často kvôli protestu, niekedy vedome, kvôli podpore jazyka. Dúfam, že ešte šanec nie je stratený, a že bieloruštinu čaká druhý život.

P. S. Ak poznáte azbuku, skúste si prečítať, ako sa volá po bielorusky oblečenie. Obrázok je pripravený občianskou iniciativou Buďme Bielorusmi:

Obliekaj sa po bielorusky!Obliekaj sa po bielorusky! (budzma.by)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer má nových podpredsedov, delegáti podporili aj Kaliňáka (minúta po minúte)

Dušan Čaplovič a Pavol Paška končia ako podpredsedovia strany.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?